aj v mladšom školskom veku a so stále pribúdajúcou agresivitou a brutalitou. Šikanovanie sa stalo celosvetovým problémom, keď sa začalo objavovať aj na školách a to nie len u detí v období puberty a adolescencie, ale už u predškolákov.

Podľa celoslovenského prieskumu, ktorý sa robil na 20 základných školách priamo pocítilo šikanovanie 43% žiakov, t.j. každé piate dieťa !

 

ČO JE TO ŠIKANOVANIE ?

 

Pojem šikanovanie pochádza z francúzskeho chicane, čo znamená zlomyseľné obťažovanie, týranie a prenasledovanie.

Definície šikanovania sú však rôzne, ale majú spoločné základné znaky :           

1. jasný cieľ ublížiť

• fyzicky - útoky, krádeže, poškodzovanie vecí priamo psychicky - ponižovanie, nadávky, vyhrážky                  

• nepriamo - ignorovaním

2. incidenty sú opakované

3. nepomer síl medzi útočníkom a obeťou

 

NÁSLEDKY ŠIKANOVANIA

 

Následky šikanovania sa v neskoršom veku a dospelosti neodrazia iba na obeti, ale aj na agresorovi.

Utrpenie obetí sa skôr či neskôr skončí, pretože si v dospelosti môžu vybrať prostredie, v ktorom sa budú pohybovať, ale na ich osobnosti zostávajú trvalé stopy.

Detskí agresori si vo vyšších ročníkoch často zhoršujú prospech, stávajú sa členmi pochybných skupín a v dospelosti majú viac problémov so zákonom.

 

ŠIKANOVANIE V ŠKOLSKOM PROSTREDÍ

 

Prostredie školy a jej atmosféra sú (či sa nám to páči alebo nie) vhodné pre rozvoj šikanovania. V škole je množstvo priestorov, kde sa dá uniknúť z dohľadu pedagógov. Hromadné príchody a odchody sú tiež ideálne na nepostrehnuteľné ubližovanie slabším spolužiakom. Veľmi často k šikanovaniu dochádza v ústraní, kde nechodia dospelí, kde je prítomná len obeť a agresor, alebo skupina agresorov.

Často sa však týranie spolužiaka odohráva priamo v triede medzi ostatnými spolužiakmi, ktorí sa na ochranu obete nepostavia zo strachu, ľahostajnosti alebo preto, že obeťou ja nesympatický žiak. Časť triedy sa na šikanovaní dokonca dobre zabáva a preto ani nemá záujem o túto dobrú zábavu prísť.

S rozvojom informačných a komunikačných technológií sa šikanovanie prenieslo aj do tejto oblasti.

Elektronické šikanovanie (cyberbulying), kyberšikana, je definované ako zneužívanie mobilných telefónov a internetu na posielanie agresívnych a nenávistných správ za účelom zastrašovania ich príjemcu. (www.zodpovedne.sk) Internetové prostredie poskytuje veľké možnosti na tieto aktivity.

Elektronický násilník zažíva pocit zadosťučinenia, keď môže inú osobu vystrašiť, zosmiešniť, rozrušiť a zneistiť posielaním nevhodných textových správ, fotografií  a mailov.

 

STRATÉGIA NAŠEJ ŠKOLY

 

Zvládanie agresívneho správania je veľmi zdĺhavý proces, ktorého úspech tiež závisí od spolupráce všetkých zainteresovaných zložiek. Po jeho zistení je nutné začať okamžite konať a to tak škola, ako aj rodičia a pedagogicko-psychologická poradňa. Nikdy netreba čakať s riešením, či nechať deti nech si to medzi sebou vyriešia sami. Takýto postup môže mať veľmi vážne, dokonca tragické následky. Vhodné je tiež ak dá škola jasný signál, že šikanovanie nebude v žiadnej forme tolerovať.

Naša škola si v tomto školskom roku pre vlastnú potrebu urobila  prieskum šikanovania, ktorému predchádzalo informovanie všetkých učiteľov o jej charakteristikách a prejavoch i spôsoboch postupu pri jej riešení.

         Nasledovali diskusie na tému šikanovania v triedach a na základe tohto bol urobený prieskum situácie na našej škole. Zúčastnilo sa ho 253 žiakov I. aj II. stupňa a jeho cieľom bolo zistiť situáciu na našej škole, aby sme vedeli kde k šikanovaniu dochádza a mohli urobiť opatrenia na nápravu tohto stavu.

          Konkrétne prípady šikanovania sme podľa odporúčaných postupov okamžite riešili a to v spolupráci rodičov tak obete, ako aj agresora. Bolo im tiež odporúčané odborné poradenstvo a pomoc pedagogicko-psychologickej poradne v Poprade.

 

ODPORÚČANIA RODIČOM

 

            Ako by mali rodičia rozpoznať, že sa ich dieťa stalo obeťou šikanovania? Mali by zvýšiť pozornosť ak sa u ich dieťaťa vyskytnú niektoré z príznakov šikanovania, napr.

• dieťa nemá priateľa, či spolužiaka s ktorým by trávilo voľný čas, nechodí na návštevy k iným deťom
• zaspáva s plačom, má nepokojný spánok, zo spánku často vykrikuje.
• nápadne často hlási stratu či poškodenie osobných vecí alebo školských pomôcok
• neodôvodnene žiada o peniaze, prípadne ich doma kradne
• býva doma smutné, apatické, prejavujú sa u neho výkyvy nálad alebo je nečakane agresívne voči súrodencom, rodičom či iným deťom

• stráca záujem o školu, učenie, nevie sa sústrediť

• dieťa chodí zo školy hladné aj keď malo desiatu alebo peniaze na ňu

• dieťa nechodí do a zo školy najkratšou cestou, cesty strieda, prípadne často mešká

• ráno sa opakovane prejavuje jeho nechuť ísť do školy, odkladá odchod z domu, má bolesti brucha či opakovane ráno zvracia     

     

Ak má rodič podozrenie, alebo sa potvrdí, že dieťa je obeťou šikanovania mal by sa (podľa odporúčania špeciálneho pedagóga) zachovať nasledovne:

„ V prvom rade musí svojmu dieťaťu poskytnúť maximálnu dôveru a oporu. Rodič by nemal dieťaťu nadávať, kričať a robiť mu výčitky. V záujme posilňovania sebadôvery dieťaťa sa rodičia majú snažiť čo najviac ho povzbudzovať a posilňovať pocit bezpečia, dôvery k rodičom.

Ak je šikanovanie v závažnom štádiu, môže rodič nechať dieťa doma a ísť riešiť problém do školy sám.

V prípade ublíženia na zdraví je dobré, ak rodič kontaktuje lekára, alebo psychológa na zistenie a zdokumentovanie ujmy.

Je nevyhnutné čo najskôr navštíviť riaditeľa školy, triedneho učiteľa a pod. V prípade, že rodič ťažko zvláda svoje emócie, je najlepšie problém riešiť cez pedagogicko-psychologickú poradňu, ktorá zabezpečí kompletný a nestranný servis bez nebezpečných emócií a hnevu zo strany rodičov obete aj agresora.“

 

www.prohuman.sk/pedagogika/sikanovanie-v-skolskom-prostredi-a-jeho-trestno-pravne-hladisko

www.zodpovedne.sk