Náš výlet na Hrebienok začal od materskej školy, odkiaľ sme sa pešo vydali na neďalekú vlakovú stanicu. Počasie síce už od začiatku neveštilo nič dobré, ale nálada bola veselá a odhodlanie zažiť niečo nové nás hnalo vpred.
Nasadli sme do električky, ktorá nás odviezla do Starého Smokovca – brány do Vysokých Tatier. Po krátkej prestávke sme prestúpili na pozemnú lanovú dráhu, ktorá nás vyviezla až na Hrebienok. Deti s nadšením sledovali, ako sa kabínka pomaly šplhá hore svahom, a výhľad na lesy a skaly bol – aspoň na chvíľu – skutočne čarovný.
Bohužiaľ, po príchode na Hrebienok nás privítalo husté mlieko hmly. Výhľady, ktoré zvyknú lákať turistov z celého Slovenska i zahraničia, sa tentoraz úplne stratili v oblakoch. Mrholenie sa pomaly menilo na jemný dážď, a tak sme sa rozhodli nepokračovať ďalej v turistickej vychádzke.
Po odfotení na pamiatku, spapaní pribalenej desiaty a krátkej prechádzke po okolí hornej stanice lanovky sme sa teda rozhodli pre návrat rovnakou trasou. Z Hrebienka nás opäť odviezla lanovka, zo Starého Smokovca električka, a z vlakovej stanice sme sa pešo presunuli späť k materskej škole.
Hoci nám tentokrát príroda nepriala, výlet mal svoj pôvab – deti zažili jazdu lanovkou, videli Tatranskú električku a cítili, aké je to byť „v oblakoch“. Niekedy aj nevydarený výlet prináša zážitky, na ktoré sa nezabúda.