PREVENCIA
Ako odhaliť šikanovanie
Šikanovanie je choroba celého kolektívu.
V triede, kde sú zdravé vzťahy, sú žiaci empatickí voči potrebám iných, nápomocní a dokážu otvorene hovoriť o vzťahoch, nemá agresor veľa šancí rozohrať šikanovanie v plnej miere.
Čo to šikanovanie je, ako ho odhaliť, a čo robiť, ak sa v kolektíve objaví?
ČO MOŽNO POVAŽOVAŤ ZA ŠIKANOVANIE?
- Agresor úmyselne ubližuje obeti s cieľom ponížiť ju, dokázať svoju moc.
- Agresor môže byť jeden alebo ich je viac.
- Obeť je zvyčajne osamelá, v zriedkavých prípadoch sa obeťou stáva malá skupinka.
- Opakované konanie, ktoré má stupňujúci sa charakter (slovné útoky, ničenie vecí, vydieranie, požadovanie poskytovania rôznych služieb, darov a peňazí, fyzické útoky, poštvanie celej triedy proti obeti).
- Obeť sa voči útokom nedokáže brániť.ČO MÔŽE UPOZORNIŤ NA ŠIKANOVANIE?
- Zhoršenie vzťahov v triede – zhoršujú sa nielen vzťahy obete a agresora, ale spočiatku vznikajú aj pokusy niektorých spolužiakov obeť brániť.
- Vtieravé správanie agresora – agresor sa snaží mimoriadne slušným správaním voči dospelým autoritám získať si spojencov, ktorí by v prípade odhalenia šikanovania stáli na jeho strane.
- Utiahnuté správanie obete – obeť stráca sebavedomie, chce byť čo najmenej nápadná.
- Stráž pri dverách – agresori si nájdu prisluhovačov, ktorí zabezpečujú „krytie“ pred pedagógmi.
- Na otázky, čo sa to tu robí, najčastejšie zaznieva odpoveď: „Nič.“ Ak je niekto náhodným svedkom šikanovania, nevie sa dopátrať toho, čo sa vlastne stalo, kto komu ubližoval a prečo. Všetci účastníci – agresor, obeť aj svedkovia – tvrdia, že sa nič vážne nestalo.
- Dieťa čaká, kým ostatní odídu zo školy. Obeť sa obáva cesty domov, pretože šikanovanie sa nekoná len v priestoroch školy, ale aj na skrytých miestach mimo nej.
- Obeť stojí cez prestávku pri kabinete učiteľov, pri dozorujúcom učiteľovi, vnucuje učiteľovi pomoc cez prestávku – snaží sa byť pod ochranou dospelých.
- Obeť sa bojí ísť cez prestávku na WC, pýta sa počas vyučovacích hodín.
- Zhoršenie správania obete – obeť sa stáva prchkou, výbušnou, podráždenou, nešikovne sa snaží vrátiť útok. Niekedy zámerne provokuje agresora. Zdá sa to byť paradoxným správaním, ale má svoju logiku. Obeť totiž vie, že agresor ju v daný deň napadne, a provokuje preto, aby mala túto nepríjemnosť čo najskôr za sebou.
- Zhoršenie prospechu obete – obeť všetku svoju energiu venuje problému šikanovania, má strach, neustále je v strehu, zhoršuje sa jej pozornosť, pretože vyučovacie hodiny môžu byť časom, kedy trochu poľaví, „vypne“.
- Zvýšená chorľavosť – stres nabúrava obranyschopnosť organizmu, takže šikanované dieťa je aj objektívne chorľavejšie.
- Rodičia vyslovia obavy zo šikanovania – často sú rodičia prvými dospelými, ktorí si všimnú podozrivé známky v správaní svojho dieťaťa. Keďže nemajú žiadne prostriedky na priame ovplyvnenie šikanovania, celkom prirodzene sa so svojimi obavami, žiadosťou o pomoc a riešenie problému obracajú na školu.
- Obeť sa často pripletie do bitky – býva niekedy mylne označovaná za bitkára, pretože je najčastejším účastníkom šarvátok v triede a všetci ju zhodne označujú za vinníka a provokatéra.
- Obeť máva „náhodné“ zranenia. Modriny, škrabance, prípadne aj zlomeniny vysvetľuje pošmyknutím sa, nešťastnou náhodou.
- Veci obete sú zrazu v neporiadku, obeť si zabúda pomôcky, nemá desiatu, pôsobí zanedbaným dojmom, má špinavé, roztrhané veci. Keďže si netrúfne obviniť tých, ktorí mu ničia jeho veci, býva považovaná za neporiadnu, nezodpovednú, dospelí ju často trestajú, a tak zvyšujú jej bezmocnosť a nedôveru v možnosť vyriešenia šikanovania.Šikanovanie škodí celému kolektívu, preto je potrebné ho odhaliť a čím skôr riešiť.
Podľa https://www.skolskyportal.sk/vzdelavanie-vychova/ako-odhalit-sikanovanie
spracovala TuJa